PREMIÉRA: 10. 06. a 11.06. 2010

DRAMATURGIA: Martin Timko
SCÉNA : Jaroslav Valek
KOSTÝMY: Jaroslav a Miroslav Daubravovci
RÉŽIA: Ján Sládeček

Trojdejstvová veselohra je osnovaná na dobrodružstve predstieranej identity, takmer ako v naivnej mydlovej opere. Vítanie mladého baróna Ľudovíta Kostrovického, potencionálneho ženícha sa deje vo výraznom erotickom napätí. Mladý barón si vymení rolu so svojim priateľom a predstiera, že je inžinier. Miluša spolu s grófkou vymyslia na mladých „žrebcov“ podobný úskok. Grófka je na obžinkovej slávnosti dievčaťom z ľudu a Miluša hrá rolu národneuvedomelej grófky. Falošná identita je v hre zdrojom viacerých komických výstupov a niekedy aj dobrodružných ľúbostných avantúr, ktoré napriek zdanlivo neriešiteľným konfliktom spejú k zmiereniu, ba až nezadržateľnému happyendu.

Účinkujú:
Zuzana Šebová, Petra Blesáková, Peter Trník / Tomáš Mosný, Stanislav Staško, Ján Topľanský, Ingrid Filanová / Mária Jedľovská, Michal Monček, Gregor Hološka, Vladimír Jedľovský

Bravúrne napísaná komédia súčasného francúzskeho dramatika o jednom veľkom nedorozumení, z ktorého sa vyvinie smiešno-trpká hra so satirickým nádychom. Sme svedkami, čo môže spôsobiť obyčajné stretnutie dvoch priateľov zo školských čias, keď sa pritom ocitnú ich „polovičky“.

Christopher po rokoch stretne Jeana-Luca a vznikne z toho pozvánka na večeru. Christopher svoju partnerku Patríciu privedie na sľúbenú návštevu proti jej vôli. Ona sa zo vzdoru rozhodne celý večer neprehovoriť ani slovo a hostiteľská dvojica, Jean-Luc a Nathalie ju preto začnú považovať za cudzinku. Návšteva sa postupne premení na napínavý večer plný nepredvídaných, priam neuveriteľných a spletitých situácií, ktoré postupne ovplyvnia a preveria partnerské vzťahy obidvoch mladých dvojíc, z ktorých jedna je na vrchole šťastia, zatiaľ čo druhá prežíva krízu a hrozí jej rozchod.

Napriek svojmu melancholickému názvu je to dynamická, psychologicky výstižná a pritom zábavná hra určená pre široké publikum. Má skvele vybudované situácie a vtipné dialógy. Autor sa pozerá na svoje postavy so šibalským, no zároveň láskavým pohľadom, ktorému však nič neujde.

Dyrek je pôvodne herec, napísal už niekoľko úspešných komédií. „Benátky pod snehom“ sám niekoľkokrát režíroval, inokedy zas v nej hral. Táto komédia sa hrá s veľkým úspechom od roku 2003, kedy vznikla, s krátkymi pauzami v Paríži, ale aj po celom Francúzsku a v zahraničí / Nemecko, Poľsko a Česko/ a dostala niekoľko ocenení.

PREKLAD: Lýdia Magerčiaková, DRAMATURGIA: M. Čibenková, SCÉNA: Ján Zavarský, KOSTÝMY: Simona Vachálková, HUDBA: výber, RÉŽIA: Jiří Seydler

Účinkujú:
Zuzana Šebová, Peter Kočiš, Kristína Tóthová, Martin Križan

Viacero divadiel chystá túto sezónu svoj vlastný príspevok k výročiu Nežnej revolúcie, a je to dobre, pretože divadlo by sa malo vyjadrovať k prítomnosti, ktorá sa ale odvodzuje od nedávnej minulosti. Niekedy príliš rýchlo zabúdame, za dvadsať rokov dospela generácia, ktorá komunistický režim nezažila a nepoznala. Minulosť občas treba pripomínať, možno len z toho dôvodu, aby sme na ňu nezabudli a neopakovali až príliš podobné chyby. Divadlo Jána Palárika v Trnave pri tejto príležitosti chystá montáž z textov legendárneho autora českého disentu Egona Bondyho.

Pripravované predstavenie má ambíciu aspoň trošku zaplniť prázdne miesto, ktoré po tomto básnikovi a filozofovi v našej kultúre zostalo, priblížiť Bondyho nášmu divákovi v jeho najsilnejších podobách – ako vizionára, básnika - surrealistu, dramatika s krutým humorom, a zmyslom pre grotesku, ako umelca, ktorý dokázal atraktívnou formou zaznamenať a zobraziť ľudí a dobu v ktorej žil. Prostredníctvom ľudských osudov Bondyho postáv, by sme chceli postaviť do konfrontácie život aký bol, so všetkými radosťami a strasťami, a aký je teraz. To všetko so živou muzikou, a autorovým krutým, cynickým humorom.



Tohto nezmieriteľného bojovníka proti totalite, ste mohli ešte „donedávna“ bežne stretnúť ako diváka v bratislavských filmových kluboch a divadlách. Vyzeral ako „čarovný starček“, v mojich spomienkach bude vždy sám postávať pred kinom, bokom od ostatných ľudí a fajčiť cigaretu....

/Viktor Kollár, režisér/

PREKLAD: Martin Gazdík, Viktor Kollár, DRAMATURGIA: Martin Gazdík, SCÉNA: Ján Zavarský, KOSTÝMY: Kateřina Bláhová , HUDBA: Juraj Péč, RÉŽIA: Viktor Kollár

Účinkujú:
Kristína Tóthová, Edita Borsová, Martin Križan, Gregor Hološka, Barbora Bazsová, Vladimír Jedľovský

   Sir Terry Pratchett je anglický autor „fantasy“ literatúry, po celom svete preslávený svojou sériou kníh Úžasná plochozem. Parodický svet plný originálnych postavičiek, a surovej mágie nemusíte milovať, iba vtedy ak ho ešte nepoznáte. A ak Plochozem spoznáte, tak sa do nej zamilujete a ako milióny iných ľudí začnete aj vy postupne zhromažďovať Pratchettove knižky a stále viac sa na nich zabávať. Po prvýkrát na Slovensku sa svet Plochozeme dostane aj na divadelné javisko v pripravovanej inscenácii Súdne sestry. Pokúsime sa Pratchettov jemný sarkastický humor pretaviť do divadelnej podoby v dramatizácii, pod ktorou je spolu s Pratchettom podpísaný jeho dlhoročný kolega a spoluautor niektorých románov Stephen Briggs.

   Príbeh je vlastne paródiou na Shakespeara, len je tu, ako to už vo fantastických svetoch býva, všetko trošku inak. V Súdnych sestrách účinkujú: tri čarodejnice, okrem nich králi, dýky, koruny, búrky, trpaslíci, mačky, duchovia, prízraky, ľudoopi, banditi, démoni, lesy, následníci, šašovia, temnice, trollovia, gramofóny, všeobecná veselosť a potápačské poplašné zariadenia tak je toho dosť a dúfame, že sa budete s nami v tejto paródii dobre zabávať. Predstavenie je vhodné pre divákov od pätnásť rokov.

PREKLAD: Vladislav Gális, DRAMATURGIA: Martin Gazdík, SCÉNA A KOSTÝMY: Kateřina Bláhová, HUDBA: Juraj Péč, RÉŽIA: Viktor Kollár

Účinkujú:
Edita Borsová, Zuzana Šebová, Kristína Tóthová, Branislav Bajus, Stanislav Staško, Andrej Palko, Barbora Bazsová,Tomáš Mosný Martin Križan, Michal Jánoš, Nina Kočanová, Gregor Hološka, Jozef Bujdák, Antonius Vlachou, Marián Kokavec, Martin Koščík, Miroslav Ardon.

   Súčasný argentínsky dramatik vo svojej komédii ponúka množstvo komických situácií a neopakovateľným spôsobom odhaľuje dôležitosť priateľstva a lásky.
Starý mládenec Manuel, pedikér a hráč v kaviarenskom orchestri, pravidelne chodí na hrob svojej matky, aby jej porozprával čo sa mu  všetko  za poslednú dobu prihodilo. Keď sa raz neuvážene preriekne a prezradí, že sa ide ženiť, čaká ho po návrate domov neuveriteľné prekvapenie. Jeho matka, ktorá už niekoľko rokov „ odpočíva v pokoji „ vstala z hrobu, aby dozrela na to, koho si jej synáčik vybral za manželku... A začína sa roztáčať kolotoč komických situácií, zmätkov a nedorozumení, pretože iba Manuel matku vidí a počuje.
Svojim láskavým pohľadom na svet ľudí a ich často malicherné a smiešne starosti si hra získala priazeň divákov po celom svete.

So súborom nášho divadla i prizvanými hosťami ju režijne naštudoval člen činohry SND Emil Horváth, ktorý ako režisér pripravil už celý rad úspešných inscenácii nielen na materskej scéne, ale i v ďalších slovenských a českých divadlách.

PREKLAD: R. Brat, DRAMATURGIA: M. Porubjak, SCÉNA: J. Zavarský, KOSTÝMY: S. Vachálková, POHYBOVÁ SPOLUPRÁCA: J. Letenay, HUDBA: V. Kubička, TEXTY PIESNI: Ľ. Feldek
RÉŽIA: E. Horváth

Účinkujú:
Gregor Hološka, Božidara Turzonovová, Andrea Kiráľová/Zuzana Šebová, Jozef Bujdák, Martin Križan, Vladimír Jedľovský, Ján Topľanský, Nina Kočanová, Tibor Vokoun

   Už niekoľko sezón sa v našom divadle úspešne hrá Plešatá speváčka, ktorej autorom je jeden z najväčších francúzskych dramatikov 20 storočia Eugéne Ionesco. Spôsob autorovho humoru, jeho vízie, jeho videnie sveta, sa ukázali blízke nášmu videniu sveta,nášmu pocitu absurdity z nášho života, nášmu strachu a úzkosti, a zároveň túžbe nastaviť zrkadlo tomuto strachu a oslobodiť sa z neho prostredníctvom smiechu.

   Aj preto sme sa rozhodli uviesť ďalšiu Ionescovu, doteraz na Slovensku neuvedenú hru, Nosorožec. Je to groteska o apokalypse v jednom malom mestečku, ktoré postihla zvláštna epidémia. Obyvatelia mestečka sa z ničoho nič začínajú meniť na nosorožce. Nikto nevie prečo, nikto nevie ako sa to začalo, ale nastáva všeobecná panika. Epidémia sa veľmi rýchlo rozširuje, jediný kto jej nepodľahne je hlavný hrdina hry, životný stratenec, a všetkými opovrhovaný Bérenger. Jeho posledné slová sú:

   „Som posledný človek, a zostanem ním až do konca! Nevzdám sa!“, sú slová, ktoré hovorí v závere Ionescovej apokalyptickej hry hlavný hrdina Bérenger.

   Hru Nosorožec napísal Ionesco pod dojmom konkrétnych politických udalostí, ako odozvu na nevydarený prevrat v Maďarsku v r. 1956. Dnes je Nosorožec protestom proti akejkoľvek uniformite a totalite, ktorú možno skôr diktuje jednoduchosť a plytkosť konzumného života. Okrem posolstva humanity a obhajoby ľudskosti, by sme chceli, aby bol náš Nosorožec výbornou zábavou inej kvality, akú nám dnes ponúka lacný bulvár.

Muž a žena. Večná téma. Dá sa povedať, že základná téma. Už v starej mytológii na túto večnú tému vznikla symbolická legenda, ktorá hovorí, že kedysi bol človek bezpohlavným tvorom. Zeus ho však rozpolil na dve polovice, ktoré večne túžia sa spojiť, lebo tvoria jeden celok. Každý jedinec, skôr či neskôr, sa k tejto otázke musí vyjadriť ak nie pred ostatnými, tak určite sám pred sebou. Tento vzťah je aj jedným zo základných problémov etiky. A tu začína aj téma Stodolových krátkych dramatických útvarov, ktoré on nazýval žarty. V troch krátkych jednoaktovkách sa snaží nastoliť práve vývoj morálky a etiky vzťahu muža a ženy v minulom storočí. Stodolu poznáme ako autora, ktorý aj tie najpálčivejšie otázky rieši humorom. Humor je ostrý a práve ním dosiahne vyšší stupeň výpovede. I keď sa morálka vzťahu medzi mužom a ženou v minulosti vyvíjala pozvoľne tak práve dvadsiate storočie, preplnené revolúciami, revolučne vstupuje aj do tohto večného vzťahu. Stodola nemoralizuje, neodsudzuje. Nastavuje zrkadlo. A je len na nás, ako sa v ňom uvidíme. Inscenácia je realizovaná v štúdiu Divadla Jána Palárika v Trnave. Priestor i predloha dáva predpoklady, že by malo ísť o čistý herecký prejav, ktorý má byť aj dominantou inscenácie.

Hra jedného z najpopulárnejších nemeckých dramatikov mladšej generácie. Práve za túto hru získal Händl Klaus  v najprestížnejšej nemeckej odbornej divadelnej ankete Theater heute ocenenie „Dramatik roka 2006“.
Hry Händla Klausa sú výnimočné svojou prácou s jazykom, majú veľmi presnú rytmickú kompozíciu, zvláštnu jazykovú štylizáciu, akoby z jazykových rituálov a banálnych fráz vytváral hudbu.

Temne lákavý svet osciluje medzi rôznymi žánrami: komédia, detektívka, horor, dráma. Vzťahy medzi postavami sú založené na fikcii, plné klamstiev.  Odkrývanie nevyslovenej pravdy môže viesť až k odhaleniu zločinu. Nič však nie je jednoznačné, a tak nám zostáva len pocit sviežosti a upravenosti na povrchu, pod ktorým presakuje „ temne lákavý svet“, podobný svetom Alfréda Hitchcocka a Davida Lyncha. 

Svet, do ktorého nás pozýva Händl Klaus je síce sladký a omamný, ale plný priepastí, ktoré sa skrývajú pod povrchom, snahou ľudí racionalizovať svoje životy, popierať svoje pudy a vytesňovať nepríjemnosti. HÄNDL KLAUS sa narodil v roku 1969 v Rume v Tyrolsku. Pôvodným povolaním bol herec, dnes píše predovšetkým scenáre a texty pre divadlo. Doteraz napísal tri hry - Ich ersehne die Alpen,; So enstehen die Seen (Snívam o Alpách; Tak vznikajú jazerá), Wilde /Der Mann mit den traurigen Augen/ (Divosi /Muž so smutnými očami/) a Dunkel lockende Welt (Temne lákavý svet). Za túto hru bol  v roku 2006 zvolený nemeckou kritikou v ankete časopisu Theater heute „dramatikom roku".

Okrem toho je nositeľom ďalších ocenení: v roku 1996 získal v ankete ORF cenu za rozhlasovú hru roku, v roku 2002 Lenzovo štipendium, v roku 2004 bol vyhlásený za nejlepšieho mladého autora v ankete časopisu Theater heute, prizvaný k účasti na festivale Berliner Theatertreffen s hrou Divosi a nominovaný na Nestroyovu literárnu cenu v kategórii mladých autorov.

Dnes sa už pravdepodobne nenájde človek, ktorý by nepoznal romány zrejme najväčšieho literárneho rojka a fantastu všetkých čias Julesa Verneho.

Naše divadlo pripravilo inscenáciu podľa jeho románu 800 míľ po Amazonke, ktorého dramatizáciu pripravil renomovaný český spisovateľ a režisér Arnošt Goldflam. Diváci v nej budú mať príležitosť prežiť dobrodružstvá farmára Joama Garrala, ktorý sa s rodinou vydáva na dlhú cestu po Amazonke na svadbu svojej dcéry. Garralova rodina sa musí na svojej púti po krásnej, no nebezpečnej rieke vysporiadať nielen s nástrahami strašidelnej džungle, ale aj s úkladmi podlého zloducha Torrésa. V exotickom pralese diváci spolu s našimi hrdinami stretnú zlodejské opice, domorodých Indiánov či divé kajmany, budú bojovať za šťastie mladých zaľúbencov, snažiť sa rozlúštiť tajomnú šifru a očistiť tak dobré meno rodiny. Napínavý príbeh, kde na konci čaká prísny ale spravodlivý sudca, doplnia veselé i smutné piesne v kabaretnom duchu.

Či už si cestu do divadla nájde detský divák, ktorý zažije „verneovku“ možno po prvýkrát, alebo dospelý, ktorý zas bude mať príležitosť nostalgicky si zaspomínať veríme, že každý si z divadla odnesie pekný a hodnotný zážitok.

„...přiznám se, že jsem vždy obdivoval žhnoucí fantazii této pohádky...“

Vyznanie z pera legendy svetovej divadelnej réžie Petra Brooka je o hre Williama Shakespeara: Cymbelin. Temná rozprávka z bájnej Británie o kráľovi, ktorého má v moci zlá kráľovná, sa na Slovensku nikdy nehrala, a nebola do slovenčiny preložená. V slovenskej premére a v úplne novom preklade Jozefa Kota ju uvádza Divadlo Jána Palárika v Trnave.

Cymbelin nesie všetky znaky dobrej „fantasy“ rozprávky. Princezná Imogena, uteká pred intrigami zlej kráľovnej za svojim mužom, pretože si odmietla vziať kráľovninho syna: zlého, zákerného, a hlúpeho Clotena. Aby ju nikto nespoznal je nútená preobliecť sa do mužských šiat, prekonávať na svojej ceste celý rad najrozličnejších nástrah...Ako to už v rozprávkach býva, na záver sa všetko obráti na dobré, a zlá kráľovná umiera otrávená jedom, ktorý chystala pre Imogenu.

Cymbelin je hra nádherná a zázračná, hlboko pôsobivá vo svojej obraznosti. Napriek tomu, že nie je taká známa ako ostatné Shakespearove hry, nezaprie v sebe svojho autora. Celosvetová obľuba, ktorej sa Shakespeare teší, je založená na úžasne vzrušujúcej, hybnej, dramatickej kvalite jeho hier. Výnimkou nie je ani Cymbelin, ktorý v ničom nezaostáva za ostatnými Shakespearovými hrami.

Poznáte to - opustíte domov, začnete chodiť na výšku a ste v tom. Zrazu máte prízvuk ako všetci "blaváci". Neviete vo svojom vyjadrovaní používať de, te , ne, le, di, ti, ni, li. Prilepí sa na vás hora slangov, bohemizmov a všakovakých "krasorečí". Z úst sa to hmýri samým feelingom, easy a freestailerizmom. Mladý človek prirodzene preberá reč, ktorou počuje hovoriť okolo seba. No a takými sú aj Evička Sokolová a Janko Jelenfy, dotkli sa sveta veľkého mesta a už ani nevedia, či skôr nechcú používať svoju rodnú reč a hovoriť ako im "huba narástla". Palárik v hre buduje komický princíp na zámene dvoch mladých mládencov, ktorí majú záujem o bohatú nevestu Evičku Sokolovú. Inkognito je nadčasovou metaforou, nielen o odrodilstve, ale aj o maskách všetkých odtieňov a druhov, ktoré nosíme pohodlne na tvári, len aby nás ľudia nevideli v pravom svetle so zvráskavenou tvárou plnou všeličoho, len nie predstieraného humanizmu. Deklarujeme, že milujeme človeka, no prieči sa nám pohľad ráno v zrkadle.

V hre sa konfrontujú hodnoty starého a nového sveta, ktorý je momentálne v kurze. V príbehu má nezastupiteľnú úlohu pán Potomský, otec Janka Jelefnyho. Ako radný pán v Kocúrkove spolu so svojou kompániou, židom Špitzerom a Notáriušom intrigujú a využívajú svoje postavenie a moc voči tým, ktorí sú "bezmocní" a slušní ľudia. V duchu sofistického pravidla, že pravdu má ten komu sa za pravdu dá a dokáže ju presadiť, sa pán Potomský neštíti ani zvlčilých skutkov. V spleti všelijakých zámien nakoniec zvíťazí vec srdca a Evička si zoberie za muža inkognito č. 1. - Jána Jelenského, slovenského básnika a inkognito č.2 - Ján Jelenfy so svojou divadelnou kompániou zahrá prvýkrát v živote divadlo v slovenčine.

Najnovšia hra úspešného chorvátskeho dramatika Mira Gavrana Všetko o mužoch mala na našom javisku svetovú premiéru - a to ako otváracia inscenácia GAVRANFESTU 3 - tretej medzinárodnej prehliadky inscenácií hier Mira Gavrana. Po úspešnej a u nášho publika veľmi obľúbenej hre Všetko o ženách, Gavran sa rozhodol nazrieť rovnakým spôsobom aj do sveta mužov pričom zachováva metódu a princíp tohto nazerania. Cez päť príbehov a troch hercov odhaľuje vonkajšiu tvár, ale aj intímne duševné zákutia rozličných mužov, ich osudy a pády, ale aj veselé a komické príbehy, do ktorých sa dostanú. Akýmsi spojovacím príbehom je priateľstvo troch kamarátov "na život a na smrť", ktoré pretrváva až do chvíle, kým na povrch nevypláva, že jeden z nich má blízko nielen k svojmu kamošovi, ale aj k jeho manželke a ľúbostné pletky poznačia aj ďalšie dva osudy.Celkom z iného súdka je príbeh o podnikateľoch v oblasti chlapského striptízu pre dámy - ale to už by sme nemali prezrádzať...

Gavran ani v tejto najnovšej hre nezaprel seba, svoje remeslo, svoju poetiku a filozofiu: je majstrom situácií, charakterov, dokáže načrieť do duše človeka poriadne hlboko, nebojí sa veľkých citov, no zostáva vždy akýmsi nenapraviteľným detským figliarom, optimistom, chce veriť v čarovnú silu života, jeho premien a zdôrazniť tú svetlejšiu stránku našej každodennosti. A toto všetko neuveriteľne fascinuje divákov na celom svete - v Trnave nevynímajúc. Ako sme už povedali - v svetovej premiére - Gavranovým mužom na trnavskom javisku vdýchnu život traja skvelí herci Peter Kočiš, Gregor Hološka a Jozef Bujdák.

Miro Gavran patrí v súčasnosti medzi najhrávanejších autorov, ako vo svete, tak aj na Slovensku. Naše divadlo zorganizovalo už 2 x prehliadku insenácií hier tohto autora - GAVRANFEST. Kým na I.GAVRANFESTE boli iba inscenácie slovenských divadiel na II. GAVRANFESTE sa prezentovalo popri domácich súboroch, 4 zahraničné scény (Chorvátsko, Slovinsko, Francúzsko, Poľsko). I vďaka tomu sme sa úspešne prezentovali v medzinárodnách reláciach.

Všetko o ženách je hra, ktorá nám cez päť príbehov približuje aj tie najtajnejšie zákutia ženskej duše: ženy, ktoré sa tešia, ženy, ktoré žiarlia, milujú, nenávidia, manipulujú, ženy ktoré ohovárajú, tárajú, smútia, žičia, karhajú, prajú, nadávajú, zbožňujú, odpúšťajú... Sú to ony: také ich poznáme, ale každý deň je aj čo objavovať na nich nové, neznáme...

I keď sú tieto príbehy väčšinou humorne ladené, nechýba v nich ani melodramatický, či dramatický podtón, takže na svoje si určite prídu milovníci viacerých žánrov. Ženy manželky, priateľky, frajerky, ženy matky, sestry, dievčatá i baby, sekretárky, učiteľky, vedkyne atď., atď. - predefilujú popred nás a vyrozprávajú nám čo si myslia o sebe, o mužoch, a hlavne o tomto svete. Je to ženský pohľad na svet - samozrejme očami mužov - autora i režiséra. A kde je tá pravá miera žensko-mužských vzťahov a žensko-mužského nazerania na svet? Táto hra popri tom, že nás pobaví, určite nás prinúti aj k zamysleniu. Všetko o ženách nie je iba výborná hra, ale aj skvelá príležitosť pre herečky predviesť svoje herecké majstrovstvo.