pozadie

Stránky DJP.sk pre skvalitnenie služieb využívajú cookies. Používaním DJP.sk súhlasíte s používaním týchto cookies. Rozumiem

Trnavská skupina alebo Viseli sme za nohu z kolotoča

späť

Kalendár predstavení

  • Trnavská skupina alebo Viseli sme za nohu z kolotoča 16.11.2014

    Trnavská skupina alebo aj konkrétisti, ako bolo súdobou literárnou kritikou nazývané toto kvarteto charakterovo odlišných členov, sa začala formovať v roku 1956. Básnické zbierky predchnuté poetikou zmyslovej konkrétnosti založenej na sugestívnych metaforách a s dôrazom na jazykovú stránku vychádzali v rozpätí rokov 1956 - 1973, pričom sa k vplyvu tohto zoskupenia neskôr prihlásilo viacero básnikov, potvrdzujúc tak nimi vybudovanú poetickú tradíciu.

    Divadelnej interpretácii kapitoly z dejín slovenskej literatúry sa ponúka viacero spôsobov. V prípade inscenácie Brutovského a Dacha ide o koláž udalostí, spájajúcich zoskupenie básnikov v podobe niekoľkých epizód rámujúcich ich spoločné pôsobenie, ktoré zároveň slúžia ako podporná dejová kostra, ukotvujúca hru v lineárnej chronológii. Brutovský a Dacho sa v scenári zamerali predovšetkým na samotných čitateľov čím sa hra dostáva do polohy charakterovej štúdie. Mozaika štyroch odlišných nátur, ro-ruke ako aj ich životných osudov umožňuje divákom lepšie preniknúť do ich súkromných životov, ale zároveň sprostredkúva aj neodmysliteľnú dobovú reflexiu, vďaka čomu inscenácia nadobúda aj kultúrno-historický rozmer.

    Základným stavebným kameňom scenára sú predovšetkým monológy a sólové výstupy jednotlivých protagonistov. Práve rôznorodosť osudová postáv, spätých rovnakým záujmom o poéziu, umožňuje atraktívne a nemonotónne vrstvenie informácií o Trnavskej skupine. K efektívnej charakterovej introspekcii a dynamickej expozícii základných povahových čŕt básnického kvarteta napomáha priliehavý výber hercov. Fanfaróna a samozvaného vodcu skupiny, Ľubomíra Feldeka, stvárnil Gregor Hološka, ktorý hurónskym hlasom strhávajúcim na seba pozornosť prízvukoval Feldekov exhibicionizmus a narcistické sklony (viackrát sa označuje titulom zázračné dieťa). Daniel Ratimorský v úlohe Jána Ondruša zase subtílnym vystúpením dáva do popredia introvertnosť, ale aj postupné prepadnutie paranojí svojej postavy. Jozef Bujdák (v úlohe Jána Stacha) a Michal Jánoš (v úlohe Jozefa Mihalkoviča) prepožičiavajú postávam vitalitu a prostopašnosť svojich chlapčenských tvárí.
     
    Spojenie kaleidoskopu útržkov udalostí a sólových prehovorov  umožňuje predovšetkým formát kabaretu, lemovaný zhudobnenými básňami konkretistov. Odklon od vnútorne zovretej naratívnej línie umožnil autorom viac experimentovať so štylistickými výrazovými prvkami. V hre prevláda skôr popularizačný prístup, ako inscenačná stratégia. Poézia už svojou podstatou nebýva prístupná širokej verejnosti, čo okolo nej utvára aureolu elitarizmu. V prípade Viseli sme za nohu z kolotoča dochádza k zneseniu poézie z Parnasu zhudobnením vybraných básní. Brutovský a Dacho už v úvodnej scéne uvádzajú veršotepcov ako rockovú kapelu zo zlatých šesťdesiatych, čo funguje ako aktualizačný prostriedok a zároveň aj súčasť popularizačnej stratégie.
    Inscenácia zapadá do komediálnej časti repertoáru Divadla Jána Palárika a dopĺňa tak hysterickú situačnú komédiu Tri letušky v "Paríži a metatextovú komédiu Herci sú unavení. Predovšetkým Tri letušky v Paríži sa svojím obsahom a formou signifikantne prikláňajú k„low--brow" kultúre. Podobný postup, ale v menšej miere a ako súčasť popularizačnej tendencie, aplikovali Brutovský a Dacho aj v prípade inscenácie Trnavská skupina.

    Prvkami kabaretu, varieté, klauniády a slapstick grotesky podvracajú bariéry elitárstva. Tomu zodpovedá aj selektívny prístup pri formovaní postáv detailami z ich súkromných životov a zdôrazňovanie určitých charakterových rysov, ktoré nemá ďaleko od hyperbolizácie, avšak vyhýba sa zosmiešňovaniu. Inscenácia sa odohráva v uzavretých priestoroch Štúdia, čo vysvetľuje aj samotná forma kabaretu skladajúca sa zo sólových a spoločných výstupov protagonistov. Autori povolávajú na javisko všetkých štyroch aktérov, aby prostredníctvom anekdotického rozprávania (Ratimorského vyobrazenie Jána Ondruša sa pohybuje v melancholických intenciách) vylíčili okolností a osudy Trnavskej skupiny. Herci vystupujú v dvoch plánoch, pričom vyvýšené úzadie zostáva vyhradené pre ich hudobné nástroje a spoločné muzicírovanie. Toto čo sa týka rekvizít a scénografie minimalistické predstavenie sa odohráva v tesnej blízkosti publika v popredí. Priama interakcia s prísediacimi divákmi nie je ojedinelá, avšak zvolený spôsob inscenovania
    monologických prehovorov pripomína populárnu paradivadelnú formu stand-up komédie.
     
    Podobne ako stand-up komédia, aj inscenácia Viseli sme za nohu z kolotoča sa primárne odvíja od hereckých výkonov a charizmy jednotlivých predstaviteľov.
    ..Trnavská skupina alebo Viseli sme za nohu z kolotoča predstavuje odvážnu voľbu previesť na javisko pre niektorých možno obskúrnu kapitolu z čítanky slovenskej poézie. Brutovský a Dacho zvolili náročnejší prístup k vybranej látke - predstavenie básnického hnutia zvnútra, prostredníctvom súkromných životov jeho protagonistov. "Netradičný biografický kabaret vyskladaný z hudobných čísel a anekdotického rozprávania s melancholickými odtieňmi oplýva kultúrno-historickým presahom. Aj navzdory využívaniu štylistických a formálnych prvkov „low--brow" kultúry ako súčasti popularizačnej stratégie sa pristupuje k postavám s patričnou úctou a rešpektom, bez kompromitovania ich postavenia a prínosu v dejinách slovenskej literatúry.

    časopis KOD (konkrétne o divadle)

Darčeková poukážka

Darčeková poukážka
  • Tatra banka
  • Západoslovenská televízia
  • Trnavské rádio
  • Radio Regina
  • Mestká televízia Trnava
  • Mesačný program
  • S detmi
  • do mesta
  • Trnavak
  • Atteliér
  • Fond na podporu umenia
  • Apimed
  • Hubler
  • aetter
  • Rádio pohoda