AKTUALITY
Všetko o ženách v NEW YORKU
Od Mira Gavrana, autora komédie ktorá sa stále teší z priazne našich divákov, sme dostali pozvanie na jej premiéru na OFF BROADWAY 17.februára v Gallery MC vo West End.
Divadlo Jána Palárika
Trojičné námestie 2
917 00 Trnava
PREMIÉRY 2011/2012 STRETÁVANIE A MÍŇANIE – NACHÁDZANIE A STRÁCANIE
„Ľudia, ktorých stretávame po prvý raz, majú v našich očiach často inú tvár, než tú, s ktorou nás stretávajú neskôr. Táto tvár je však ich pravá a náš prvý pohľad je najbližšie pravde, pretože do neho ešte nevkladáme nič zo seba.“
Marcel Proust
V 37. divadelnej sezóne 2010/2011 hlavnou témou bola „rodina“, obraz človeka v jeho základných vzťahoch, ktoré ho formujú od samého začiatku až do konca jeho cesty. Na nasledujúcu sezónu, pre Vás, našich verných divákov, aj pre tých, ktorí zablúdia do nášho divadla po prvý krát, pripravujeme nové predstavenia, o ktorých dúfame, že vás zaujmú a získajú si vašu priazeň rovnako ako tituly uvedené v tejto sezóne. Ťažiskovou témou, ktorú sme si zvolili na nasledujúcu sezónu je téma muža a ženy, lásky, ich stretov a odchodov, nedorozumení a poznaní. Muž a žena, ktorí sú odsúdení na večné stretávanie a míňanie – nachádzanie a strácanie. Na večné blúdenie, na hľadanie jeden druhého.
STARÁ LÁSKA NEHRDZAVIE (Ján Chalupka) premiéra: 15. 10. 2011 /Veľká sála/ Réžia: Ladislav Kočan
EUGEN ONEGIN (Alexander Sergejevič Puškin) premiéra: 17. 12. 2011 /Veľká sála/ Réžia: Viktor Kollár
TRAJA TUČNIACI (Ulrich Hub ) premiéra: 11. 03. 2012 /Veľká sála/ Réžia: Juraj Bielik
DRAMATURGIA: Juraj Hubinák SCÉNA a KOSTÝMY: Silvia Zubajová CHOREOGRAFIA: Stanislava Vlčeková RÉŽIA: Ladislav Kočan
Účinkujú
Daryber ........................................... Gregor Hološka Čarbay, Lampár, Cigán ....................... Jozef Bujdák Lesenbuch, Cigánka ........................... Kristína Tóthová Trasoritka ........................................ Barbora Bazsová Frntolín ............................................ Miroslav Beňuš Vodupil, Kapitán, Hlásnik ..................... Stanislav Staško Ulap ................................................. Tomáš Mosný
Stará láska nehrdzavie je úpravou Chalupkovej frašky Trasoritka alebo Stará láska sa predsa dočkala, ktorá vyšla po prvý raz v roku 1833 a je súčasťou súboru cyklu hier odohrávajúcich sa v známom Kocúrkove.
V tejto hre Chalupkov krutý, smiešne trpký, no výstižný humor zasahuje na najcitlivejších miestach. Do stojatých vôd Kocúrkova zavíta záhadný cudzinec. Neznámy element prevráti všetko naruby, keďže sa začínajú šíriť správy o smrteľnej chorobe a skaze, ktorá sa valí do mesta. Na pozadí tohto príbehu Chalupka nemilosrdne pranieruje obmedzenosť, hlúposť, úplatkárstvo, slabošstvo, nezdravú naivitu a nízke mravy. Autor sa svojou satirou viac nezameriava na okruh rodiny ako to robil v predošlých hrách, ale venuje sa predstaviteľom mestského života a ich neschopnosti zvládnuť aj tie najzákladnejšie funkcie pre zlepšenie verejného života. Kritika malosti, zaprášených názorov a teda akejsi zotrvačnosti ochraňujúcej osobné záujmy neustále rozosmieva. Chalupka aj touto hrou nadčasovo inteligentne a presne poukázal na problémy našej spoločnosti.
Ján Chalupka
Ján Chalupka (brat básnika Sama Chalupku) patrí medzi našich najvýznamnejších dramatikov a publicistov a býva označovaný ako „slovenský Voltaire“. Pochádzal zo vzdelanej liptovskej rodiny evanjelického kňaza. Vysokoškolské štúdiá strávil v Nemecku, kde ho význame zasiahla spoločenská sila divadla a jeho moderné vyjadrovacie prostriedky pri pretlmočení autorských národnobuditeľských a etických ideí. Túto vlastnosť sa snažil využiť a zdokonaľovať vo svojej dramatickej tvorbe, ktorej zasvätil časť svojho života. Jeho najznámejšia hra Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali (1830) dnes patrí do pomyselného zlatého fondu slovenskej drámy. V miere rafinovanej komiky a zdravého uťahovania si zo spoločenských neduhov nezaostávajú ani jeho ďalšie hry Všetko naopak alebo Tesnošilova Anička sa žení a Honzík sa vydáva (1932), Trasoritka alebo Stará láska sa predsa dočkala (1833) a Starúš plesnivec alebo Štyri svadby na jednom pohrebe v Kocúrkove (1837). Chalupkov trefný humor je vo všetkých hrách nadčasový; napokon sa stačí rozhliadnuť a uvedomíme si, že spiatočníctvo, pätolízačstvo, chamtivosť a malomeštiactvo z našich miest a krajov stále nevymizli.
PREKLAD: Ján Štrasser DRAMATURGIA : Juraj Hubinák
SCÉNA : Ján Zavarský KOSTÝMY: Katarína Holková HUDBA: Bystrík a jeho družina POHYBOVÁ SPOLUPRÁCA: Ladislav Cmorej RÉŽIA: Viktor Kollár
Účinkujú
Onegin ............................................................... Jozef Bujdák Tatiana .............................................................. Kristína Tóthová Lenskij ............................................................... Miroslav Beňuš Oľga, pestúnka .................................................... Barbora Bazsová Larinová, Matka Tatiany a Oľgy, Chandra ................ Edita Borsová Principál ............................................................. Gregor Hološka Zareckij, principál , knieža, šlachtic, sused ............... Tomáš Mosný Guilot, sluha, kňaz, šlachtic, sused .......................... Martin Križan
Zbor ............ Gregor Hološka, Edita Borsová, Barbora Bazsová, Tomáš Mosný, Martin Križan
Kapela:
Bystrík Červený (gitara a spev)
Juraj Rudík (elektronické nástroje)
Peter Kadera (basová gitara)
Peter Letovanec (trúbka)
Matúš Havrlent / Jakub Fajnor (akordeón)
Jeden z najslávnejších príbehov o láske všetkých čias. Osudové stretnutia a míňania postáv vo vrcholnom básnickom diele Alexandra Sergejeviča Puškina. Onegin je citovo vyprahnutý šľachtic a dandy, ktorého unudil život v meste, Lenský je mladý básnik s horúcim srdcom plným ideálov a viery v lásku. Tatiana je ušľachtilá a citlivá mladá žena, ktorá žije ponorená do snov a fantázie. Oľga je dievča plné života, koketné a uvedomujúce si svoju moc nad mužmi, do ktorého sa šialene zaľúbi Lenský. Je to príbeh o neopätovanej láske, o tom ako sa muž a žena v živote osudovo míňajú.
Eugen Onegin nie je len príbeh o veľkej láske ale tiež groteska, kritika malomeštiactva a do veľkej miery autobiografické dielo geniálneho básnika, v ktorom spečatil svoj tragický osud.
V našom divadle má inscenovanie poézie veľkú tradíciu a zároveň sa teší záujmu publika. Po Blokovi, Majakovskom, Válkovi, Novomestskom, Smrekovi, Žarnovovi, Dilongovi, Rúfusovi prichádza Puškin a dúfame, že sa bude tešiť rovnakej priazni divákov ako predchádzajúce inscenácie inšpirované tvorbou básnikov.
Puškinova poézia, ktorou je rozprávaný príbeh je ľahká ako vánok, je ironická a výsmešná, je citlivá a pravdivá. Je ako ľahučké šampanské do ktorého niekto primiešal trochu krvi.
Pozývame Vás na veľký príbeh lásky a smrti napísaný vzletnou rukou geniálneho básnika.
ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN
* 6. jún1799, Moskva – † 10. február 1837, Petrohrad) bol jedným z najväčších ruských romantických básnikov a prozaikov. Po otcovi Sergejovi Ľvovičovi pochádzal zo starého šľachtického rodu, matka Anna Osipovna bola vnučkou černocha Ibrahima Hannibala, krstného syna a obľúbenca cára Petra Veľkého.V roku 1817 zložil maturitné skúšky a zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí v Petrohrade. V roku 1820 bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje satirické básne. Cestuje po Kryme a Kaukaze. Ešte v ten istý rok vyšla jeho lyrická poéma Ruslan a Ľudmila a zároveň dokončuje poému Kaukazský zajatec.Píše poému Bachčisarajská fontána a Cigáni. Začína písať svoje vrcholné dielo - Eugena Onegina. V roku 1825 dokončil tragédiu Boris Godunov, žartovnú poému Gróf Nulin a ďalej pokračuje v písaní Eugena Onegina. V apríli 1830 žiada o ruku vtedy osemnásťročnú Natáliu Gončarovovú, ktorá bola považovaná za jednu z najoslnivejších petrohradských krásavíc. Odchádza na jej statok Boldino. Nastáva povestná „boldinská jeseň“ - obdobie najväčšej Puškinovej kreativity. Okrem 40 lyrických básní sa z Boldina vracia s poviedkami, štyrmi malými tragédiami: Skúpy rytier, Mozart a Salieri, Kamenný hosť a Hostina v čase moru, ale najmä s dokončeným románom vo veršoch – Eugen Onegin.
Zomrel 10. februára 1837 po zranení, ktoré utŕžil v súboji s Georgesom d'Anthesom dva dni predtým.
PREKLAD: Zuzana Reveszová
DRAMATURGIA: Miro Dacho SCÉNA A KOSTÝMY: Eva Farkašová HUDBA: Juraj Bielik RÉŽIA: Juraj Bielik
Zábavný a pritom poučný príbeh o troch kamarátoch – tučniakoch, ktorí prežijú potopu sveta.
Do pokojného tučniačeho života prilieta holubica, ktorá prináša správu o potope sveta, ako aj o tom, že zachrániť sa môžu len dvaja z troch kamarátov. Pre nich to nie je dôvod na zúfalstvo, ale na hľadanie odvážneho a originálneho riešenia. Jedného schovajú do kufra, aby sa mohli prepašovať na Noeho Archu – na loď, ktorá ich má zachrániť pred potopou. Holubica, ktorá kontroluje cestujúcivh pred vstupom na palubu, je z tučniakov a ich počtu zmätená. Vo chvíli, keď ich žiada, aby otvorili kufor a tým sa prezradili, ozve sa z neho hlas boží (v skutočnosti jeden z tučniakov). Holubica im na chvíľu uverí. Ale ako to všetko dopadne? Vie len Boh. My však už teraz vieme, že tučniaky vďaka dôvtipu, sile kamarátstva, ale aj schopnosti hrať, hrať sa, či hrať na hudobné nástroje prežijú aj potopu sveta.
Táto úspešná komédia pre malých aj veľkých, tučných aj chudých mala premiéru v apríli 2006 v Badisches Staatstheater Karlsruhe v réžii samotného autora, v tom istom roku sa dočkala rozhlasovej verzie.
Inscenácia je určená pre deti od 6 rokov.
ULRICH HUB
(2.11.1963, Tübingen, Nemecko)
Po štúdiách pôsobil ako herec v Gießene a Darmstadte. Pôsobí ako režisér a herec aj v ďalších divadlách a píše scenáre, ale aj rozhlasové hry. Systematicky sa venuje tvorbe pre deti. Pričom hlavnými postavami v jeho dielach bývajú často práve tučniaky. Za hru Na arche o ôsmej (u nás pod názvom Traja tučniaci) získal v roku 2006 Nemeckú divadelnú cenu. Rovnomenná rozhlasová hra dostala vyznamenanie ako najlepšia detská rozhlasová hra. Jej knižná adaptácia sa stala v septembri 2007 nemeckou Detskou knihou mesiaca. Ulrich Hub žije v Berlíne.
PREMIÉRA: 11. Marca 2012
PREKLAD: Jozef Kot SCÉNA: Ján Zavarský KOSTÝMY: Kateřina Bláhová a.h. HUDBA: Juraj Péč RÉŽIA: Viktor Kollár
Shakespearova Komédia omylov je bláznivá fraška, kolotoč tých najšialenejších situácií napísaný perom nesmrteľného Shakespeara. Naša inscenácia by mala mať v sebe všetko, čo sa od dobrej frašky očakáva – jednoduchú a účinnú zápletku založenú na komickej situácii, energiu, vervu, dravosť, rýchle tempo a spád.
Na základe grotesky a omylu vzniká absurdná, existenciálna situácia, dvaja najbližší ľudia sa nepoznajú, sú zrazu niekto iní, nikdy predtým sa nevideli, vyzerajú rovnako, ale v skutočnosti sú niekým úplne iným.
Nebol by to však Shakespeare, keby hra nebola zároveň hlbokým ponorom do duše muža a ženy, komédia nemala aj svoju druhú odvrátenú tvár. Z ničoho nič sa môžu humorné situácie zmeniť na bizarný, groteskný horor. Hranica medzi situačnou komédiou a šialenstvom môže byť krehkejšia ako sa na prvý pohľad zdá.
Čo znamená stratiť blízkeho človeka a znova ho nájsť? Čo je zdanie a čo je skutočnosť? Kedy sa navzájom naozaj spoznávajú partneri, ktorí spolu žijú? Ako sa človek môže cítiť, keď zistí, že svojho partnera, niekoho s kým je stále vôbec nepozná, keď pochopí, že je to vlastne niekto úplne iný?
Sme skutočne tým, čím si myslíme že sme? A keď si to myslia ostatní, sme tým, čo si myslia oni, alebo tým, čo si myslíme my?
Dúfame, že po divákmi obľúbenom a kritikou oceňovanom predstavení inej Shakesparovej hry Cymbelin, bude Komédia omylov jej rovnako úspešným pokračovaním. Dúfame, že Komédia omylov bude pre divákov zážitkom, na ktorý len tak ľahko nezabudnú.
WILLIAM SHAKESPEARE geniálny anglický dramatik.
Narodil sa v roku 1564 v Stratforde nad Avonou v anglickom grófstve Warwickshire. Na sklonku svojho dobrodružného života sa sem vrátil a je tu pochovaný /1616/.
Nie je známe, kedy a prečo sa Shakespeare rozhodol odísť zo Stratfordu do Londýna, ani čo bolo impulzom k jeho londýnskej kariére herca a dramatika. Shakespeare sa stal členom jednej z dvoch najznámejších divadelných skupín v Londýne, a po menej úspešnej kariére herca sa stal populárnym autorom dramatických textov. Okrem toho sa venoval písaniu poém a sonetov.
V Shakespearovom rodisku pôsobí už viac ako 50 rokov miestna divadelná spoločnosť Royal Shakespeare Company, ktorá sa radí k popredným scénam vo Veľkej Británii. Tisíce turistom sem zavítajú každý rok, aby vzdali hold jednému z najväčších básnikov javiska. Jeho komédie, tragédie či historické hry boli preložené hádam do všetkých svetových jazykov.
PREMIÉRA: 05. Mája 2012
Divadlo Jána Palárika v Trnave
NEDEĽA
05.02.2012 16:00
Postrach Samko (Teátro NELINE, Bratislava )
(štúdio)
. . . . . .
PONDELOK
06.02.2012 10:00
Adelkina cesta za šťastím
(veľká sála)
