PREKLAD: Ján Jankovič
DRAMATURGIA: Mirka Čibenková
SCÉNA: Ján Zavarský
KOSTÝMY: Katarína Žgančíková
HUDBA : Výber
RÉŽIA: Ladislav Kočan

Pandorina skrínka je už druhou hrou populárného chorvátskeho dramatika, ktorá bude mať svetovú premiéru na javisku trnavského divadla.

Tak ako väčšina tém jeho hier aj táto rezonuje s prítomnosťou a to konkrétne s aktuálnou myšlienkou postavenia muža a ženy v rodine a manželstve. Na základe klasického manželského trojuholníka vytvára rad komických situácií a aktualizuje samotnú úlohu ženy v dnešnom manželstve. Akoby prichádzali časy matriarchátu. Nositeľom konfliktu, zápletky i dramatična sa stáva žena. Gavran v tomto prípade nevychádza zo starej pravdy "za všetkým hľadaj ženu", ako to platilo v minulosti ( Trójska vojna atď. ), ale skôr stavia situáciu na hlavu "za všetkým hľadaj muža". Muži vstupili do života žien a tie hýbu "dejom". Ženy začali nosiť nohavice nie len preto, lebo sú pohodlnejšie ale hlavne preto, lebo sa v nich dá jazdiť. Aj hrdinka v Pandorinej skrinke si partnerov osedláva a tí sú nútení spolu komunikovať i keď sú si vzdialení, čo vyvoláva rad komických situácií. Túto tému autor spracoval už v úspešnej komédii Muž mojej ženy. V Pandorinej skrinke ju rozvádza, zdokonaľuje a upresňuje.

MIRO GAVRAN
Chorvátsky dramatik a prozaik / 3. mája 1961, Gornja Trnava/ je na Slovensku už dostatočne známy. Divadlá uviedli niekoľko jeho hier, knižne mu vyšli drámy i romány a v našom divadle sme usporiadali už štyri GAVRANFESTy - prehliadky inscenácii jeho hier v podaní našich i zahraničných súborov. Tvorba chorvátskeho autora má široké tematické a žánrové rozpätie, čo samo osebe signalizuje vysokú dávku invencie. Gavranova schopnosť nového pohľadu na najstaršie témy - láska a vášne, moc a nesloboda, umenie - sa ukázala ako veľmi produktívna. Jeho hry sa hrajú takmer na všetkých kontinentoch, bez ohľadu na to, kedy ich autor napísal a do akého prostredia a dobového rámca ich situoval. Protagonistami sú tu reálne osobnosti z histórie ako aj živé a plnokrvné postavy z našej súčasnosti, ktoré nachádzame v mnohých žánrovo rozmanitých hrách / Shakespeare a Alžbeta, Tajomstvo Gréty Garbo, Muž mojej ženy, Všetko o mužoch, a iné/.

PREMIÉRA 16. OKTÓBER 2010

DRAMATURGIA: Miro Dacho
SCÉNA A KOSTÝMY: Katarína Žgančíková
HUDBA : Juraj Bielik
RÉŽIA: Juraj Bielik

Vždy, keď sa nad Trnavou zmráka
A párik pod baštou už skrýva tma,
Uličky odomknú sa pre tuláka,
Romantik znovu o čom snívať má.


Mesto ma do náručia láka,
Skryjem sa v zákutí či dóme rád,
Alebo vychutnávam voľnosť vtáka
Vo venci Turčányho promenád.

Teda „Malý Rím“ – bláznivá a veselá hudobná komédia s pôvodnými pesničkami súčasného autora, trnavčana Benjamína Škreka, ktorá získala hlavnú cenu Literárneho fondu za divadelnú hru za rok 2009. Mozaikou histórie najstaršieho slovenského mesta Trnavy Vás prevedie Víto – stelesnenie typického obyvateľa tohto mesta, ktorý ani na chvíľu nenudí. Dozviete sa, ako to vlastne bolo s Konštantínom a Metodom, Jánošíkom, kráľovnou Konštanciou a mnohými ďalšími... Mladý inscenačný tím a mladí trnavskí herci sľubujú zábavu pre každého!

BENJAMÍN ŠKREKO
Narodil sa 9. apríla 1949 v Hrnčiarovciach nad Parnou. Od piatich rokov žije v Trnave. Vyštudoval knihovedu a VTI na FFUK v Bratislave. Pracoval ako redaktor v rôznych periodikách, najdlhšie v satiricko-humoristickom týždenníku Roháč, teraz v Trnavskom hlase. Je autorom desiatok rozhlasových kabaretov a hier pre deti, mládež a dospelých, mnohé boli ocenené v súťažiach vrátane Festivalu rozhlasových hier v Piešťanoch. Jeho komédiu Dobrô družstvo na dožinkoch (v Nitre) uviedlo Divadlo Andreja Bagara v Nitre a drámu Motorest na vedľajšej ceste Ochotnícky divadelný súbor Detva. V roku 2002 získal Hlavnú cenu v celoslovenskej súťaži EuroTel Poviedka ´02 (L.C.A.) a v roku 2009 1. cenu v súťaži Literárneho fondu za divadelnú hru Parva Roma.

PREMIÉRA 12. FEBRUÁR 2011

PREKLAD: Ľubomír Vajdička
DRAMATURGIA: Juraj Hubinák
SCÉNA : Ján Zavarský
KOSTÝMY : Jana Hurtigová
RÉŽIA: Ľubomír Vajdička

Premiéra hry sa uskutočnila v roku 1862 v parížskom Théâtre Palais-Royal. U divákov aj kritiky zaznamenala veľký úspech a potvrdila pozíciu Labicha ako výnimočného autora komédií, ktorý tomuto žánru zasvätil takmer celý život a obohatil ho o nové prvky.
Hra je presiaknutá sviežosťou a dobrou náladou, ktoré plynú z brilantne vystavaných burleskných situácií. Jej text i dnes prekvapuje svojou aktuálnosťou. Autor v ňom zosmiešňuje úpadok mravov, márnivosť, zlomyseľnosť, prehnanú usilovnosť a materiálne i telesné chúťky, ktoré z ľudí robia otrokov vlastných túžob. Labiche však nemoralizuje. Na chyby postáv poukazuje prostredníctvom ich smiešneho a neraz absurdného rozhodovania a konania. Vytvára tak vtipné konštelácie vzťahov, do ktorých svoje postavy chytá ako do siete. Toto dielo zaručene rozochveje každú bránicu. Temperament situácií sa znásobuje každou replikou, dynamika jednotlivých výstupov akceleruje a vytvára bláznivý kolotoč nápaditých vtipov, bizarností, absurdít a úskokov. Prestupná stanica je majstrovským dielom divadelnej zábavy, karikatúrou vo veselých farbách, ktorá rozjasní každú myseľ.

EUGENE MARIN LABICHE (1815-1888)
Eugene Marin Labiche bol francúzsky dramatik. Vyštudoval právo, no učarovala mu literatúra. Svoj spisovateľský talent zasvätil takmer výlučne písaniu komédií, predovšetkým vaudevillom a fraškám. Slamený klobúk (1851), Pán Perrichon na cestách (1860), Piesok do očí (1861), Prestupná stanica (1862), Milovaný Célimare (1863), Najšťastnejší z troch (1870) sú tituly niekoľkých z vyše 170-ich hier, na ktorých vzniku sa Labiche autorsky podieľal. Veľké množstvo z nich úspešne dobylo francúzsku prvú scénu Comédie-Française ako i javiská divadiel po celom svete. Labichove texty sú písané s výnimočným citom pre humorné situácie, komické charaktery a dômyselné zápletky. Obecenstvo si získavajú svojou ľahkosťou a bezstarostnosťou, ale i priamočiarou avšak dôvtipnou kritikou zlých ľudských vlastností. Vďaka tomuto prepojeniu sú jeho diela lákavými titulmi nielen pre divákov, ale aj pre divadelných tvorcov.

PREMIÉRA 09. Apríl 2011

PREKLAD: Jozef Felix
DRAMATURGIA: Tomáš Vůjtek
SCÉNA : Ján Zavarský
KOSTÝMY : Miriam Struhárová
RÉŽIA: Viktor Kollár

„ A nie je nejako nebezpečné, robiť sa mŕtvym?“

Rodina, sústredenie sa na vzťahy medzi najbližšími ľuďmi, je témou aj ďalšej pripravovanej inscenácie nášho divadla. Po hľadaní archetypálnej, mystickej podstaty rodiny ,prostredníctvom poézie Milana Rúfusa, tu ide však o jej groteskný obraz v komédii jedného z najväčších svetových dramatikov J.B.P. Moliera.

Zdravý nemocný je klasická „komédia – balet“, ktorá rokmi nestratila nič zo svojej aktuálnosti. Hlavnou postavou je starý muž Argan, ktorý si stále namýšľa, že je chorý a nadovšetko verí doktorom. Nechá sa nimi v mene zdravia akokoľvek mučiť a finančne zneužívať. Svojou hypochondriou dokáže do nepríčetnosti trápiť svoje najbližšie okolie – druhú manželku, ktorá sa tvári že ho nadovšetko miluje, svoju naoko poslušnú dcéru, bratranca, slúžku...

Akoby bolo od začiatku jasné, že všetkým by sa uľavilo, keby tento starý blázon naozaj zomrel. A zároveň, akoby si bol každý z členov rodiny istý, že Argan svoje choroby len predstiera. Zdravý nemocný je jednou z najveselších a najbujarejších Molierových komédii, zároveň sa však v jej hĺbke skrýva úzkosť a veľmi špecifický čierny humor. Ide o poslednú Molierovú komédiu, poslednú výpoveď s autobiografickými prvkami, posledné zúčtovanie zo svetom veľkého dramatika. Počas hrania hlavnej postavy tejto hry veľký dramatik umiera priamo na javisku.

Je to smutná komédia o tom, ako môže byť otec rodiny všetkým len na obtiaž, je to hra o cynickom zneužívaní ľudskej dôvery a manipulácii. Je to hra o ľuďoch, ktorým chýba cit a láska, je to hra o rodine, ktorá sa pred našimi očami mení na stádo vlkov.

MOLIÉRE
Moliere francúzsky herec, dramatik, režisér a divadelný riaditeľ. Spolu s Pierrom Corneillom a Jeanom Racinom patrí k trojici najvýznamnejších dramatikov francúzskeho klasicizmu. Pre komédiu má podobný význam ako William Shakespeare pre tragédiu. Jean Baptiste Poquelin sa narodil v roku 1622 v Paríži ako syn kráľovského čalúnnika a komorníka. Študoval právo a pripravoval sa na povolanie notára. Avšak neskôr, v roku 1643, stretol svoju lásku - herečku Madeleine Béjartovú a štúdium zanechal, stal sa hercom a prijal meno Moliere. Spolu s Béjartovou a jej bratom a sestrou založili divadelnú skupinu L'Illustre Théâtre (fran. Slávne divadlo). Kvôli dlhom však spoločnosť v roku 1645 zbankrotovala a Moliere sa na niekoľko týždňov dostal aj do väzenia. V roku 1658 sa Moliere vracia do Paríža. Bol mu udelený titul Troupe de Monsieur (Monsieur bol brat kráľa) a s pomocou kráľovho brata sa začala Molierova skupina striedať s talianskymi hercami v paláci Petit Bourbon. Rok po debute v Petit Bourbon sa jeho herecká skupina presťahovala do Palais Royal. Tu sa prvýkrát hrali Molierove hry Škola mužov (L'École des maris) a Škola žien (L'École des femmes), ktoré sa obe zapodievali ľudskými vlastnosťami, ktoré nebezpečne ohrozujú rodinný život. Manželstvo, rodinné vzťahy, ľudska falošnosť sú hlavnými témami Molierovej tvorby.

PREMIÉRA 11. Jún 2011